V tomto článku sa vám pokúsim priblížiť pár dňovú rybačku na miestnej vode. Táto voda mala dlhé roky zavedený systém „chyť a pusť“. Boli tam nádherné ryby, no po minulom roku sa to zmenilo, keď zväz zrušil tento režim „chyť a pusť“. Veľa pekných rýb sa z odtiaľ zobralo, alebo padlo za obeť „rybožrútom“, no aj tak tam pár pekných kúskov ostalo.
Na tejto rybačke som nemal v pláne venovať sa vyslovene iba kaprom, ale chcel som si skúsiť chytiť aj pekného amura, ktorých tam veľa neostalo. S kamarátmi sme sa dohodli na taktike a na množstve kŕmenia (partiklu), ktoré chceme na amura doslova sypať a sypať do vody. Určite viete že amur je neskutočne žravá ryba. Články uvádzajú že, denne dokáže zožrať potravu v množstve jeho vlastnej váhy, čiže ak chceme krajšieho amura je potrebné neustále kŕmiť a nešetriť, lebo ak vám tam nabehne na kŕmne miesto pár krajších rýb, za chvíľu je po kŕmení a ryby z miesta odídu bez toho, aby ste docielili zaber. Keď sme sa dohodli na množstve kŕmenia (250kg partiklu) a lovnom mieste kde by sme chceli chytať, tak nastal prvý problém.
Po príchode k vode sme zistili že skoro nič už nie je voľné, a tak sme museli do neskorého večera čakať, kým sa niečo uvoľni a my môžeme ísť konečne na vodu. Medzitým sme pripravili čo sa dalo a pred zotmením sme to tam postupne všetci vyviezli. Prvá noc mi rybu nepriniesla no ráno môj kamarát Marek zdolal 10,5 kilového kapra. Bol to dobrý pocit vidieť, že v tej vode ešte stále par krajších rýb pláva.
Na druhý deň som sa venoval hlavne kaprom. Skúšal som nájsť niečo zaujímavé neďaleko jednej prekážky vo vode. Keď sa vyčasilo a vratil som sa z vody, počul som pomalú jazdu, ktorá sa následne zastavila a svinger postupne padal nadol. Sadli sme s mojim druhým kamarátom Rišom do člna a šli sme po rybu. Keďže som chytal ako keby za rohom, používal som bójky ako vodiace tyče. Keď sme prišli nad rybu a prvý krát sa ukázala na hladine neveril vlastným očiam. Prvá ryba a hneď krásny amur – cez meter. Poťahal ma krížom krážom a po 35minutach bol konečne v podberáku. Takýto boj som ešte nezažil. Keď som ho zmeral a zvážil, zistil som že je to môj nový osobák v Amuroch. Meral 105cm a vážil 15,55kg.
Následne som musel odbehnúť domov a tak som povedal Rišovi nech vytiahne svoju udicu a chytá na moju, keďže na bójku očividne nabehli ryby. Keď som odchádzal, tak som počul moje signalizátory, no už som to nechal tak a po pol hodine mi Rišo poslal fotku amura, ktorý vážil cca 11kíl. Neveril som, lebo mi to prišlo neuveriteľne, že to funguje. Zabral znova na tu istú nástrahu (par kukuričiek so Sticky pechandpeper popkou) z toho istého miesta. Po tejto rybe zábery ustali a už brali len malé ryby okolo 65-70cm. Keď som sa večer vrátil späť k vode, hneď som to šiel previezť a znova zakŕmiť. Okolo 23:00 prišiel zase podobný zaber. Obliekol som si prsačky a šiel po rybu na člne. Amur ma čakal pár metrov od bójky, už som bol skoro nad ním a vtedy začal bojovať. Asi po 15 minútach som sa fotil s krásnym 12,5 – kilovým amurom.
Znova som vyviezol, udicu no do rána sa už nič závažné neudialo. Nasledujúci deň z tejto bójky išli len malé kapry, násada okolo 55cm. Brali bez prestávky, každých 15 minút som mal padák. Môj ďalší kamarát Marcel mal pred obedom krásnu jazdu a na konci bol 8,5 – kilový kapor, takže predsa len neustále kŕmenie partiklom stiahne aj krajšieho kapra. Po tejto rybe nám už táto bojka nič krajšie bohužiaľ nedala, no aj tak toho bolo podľa mňa dosť. Keďže sme videli, že sa na bójku stiahli aj krajšie kapry, tak sme skúsili inú taktiku. Namiesto lovu amurov sme skúsili z okolia rozkŕmenej bójky odchytávať krajšie kapry. Nevymýšľal som nič nové, ale nasadil som osvedčenú zbraň 2x20mm Redone na 30 cm nádväzci z 25lb šnúrky Xtrip s háčikom Centurion2000 veľkosť 6 a malé rovnátko k tomu. Takto mi to funguje a viem, že keď sa to raz zapichne, drží to kým to sám nevyberiem.
Pred večerom som dostal ďalšiu pomalú jazdu a na konci bol krásny šupináč okolo 8 kg. Na ďalší deň ráno som mal z tohto istého miesta znova peknú jazdu, no kým som došiel k udiciam, prút nebol na rasoškách. Nechápal som čo sa stalo. Myslel som si, že si zo mňa kamaráti robia srandu, no keď som pochopil, že všetci spia, zobral som kotvu a šiel skúsiť nájsť šnúru. Svoj prút som našiel asi 15 metrov od brehu. Keď som ho vytiahol z vody a došpanoval šnúru cítil som, že kapor je stále tam, no keď som sa dostal nad neho zistil som, že vošiel do oceľových lán, ktoré vo vode ostali ako pozostatok z ťažby štrku. Nakoniec sa mi podarilo kapra vykotvičkovať a podobral som pekného dlháňa okolo 6 kilogramov. To bola moja posledná ryba z tejto pár-dňovej rybačky. Pomaly sme sa zbalili, stiahli bójky a každý s nejakou peknou rybou na fotke sme sa pobrali domov.
Pre carpfishingtime.sk Michal Petruš
Galéria:
