Po pár rokoch kapráriny typu ,,ďaleká vyvážka“ som presedlal na oveľa jednoduchšiu techniku. Samozrejme, že veľké vodné nádrže majú svoje jedinečné čaro. Niekedy aj pár dňové čakanie na jediný záber je magické.
Pre nedostatok času som zmenil svoj spôsob rybárčenia a začal ryby aktívne vyhľadávať. Stal sa zo mňa doslova a do písmena pár hodinový rybár. Stalking by sme mohli nazvať aj mobilným rybárčením. Rybár nečaká, kým sa kapry prídu hostiť na kŕmne miesto ale nástrahu predkladá rybám tam, kde by sa mohli zdržovať. Asi najväčšou výhodou tohto lovu je minimum potrebného vybavenia. Beriem si len to, čo unesiem. Od jari som sa snažil venovať jednému riečnemu toku vo Východoslovenskej nížine. Zvolil som si 600m úsek, ktorý som chcel celý preskúmať. Rozhodol som sa loviť od konca a postupne sa približovať proti prúdu do plytších vôd až k vodnému dielu. Moje prebývanie na tejto vode by som rozdelil do troch skupín, ročných období.
Jar
Už v apríli som sa vydal k vode pokúsiť sa aspoň o jeden záber. To sa aj podarilo. Úlovok vo forme malého tmavého šupíka zahrial moju rybársku dušu. Na druhú jarnú výpravu som šiel až v máji. Predsa len je už doba lovu o niečo dlhšia. Predpokladal som, že kapry budú ešte pred trením. Kvôli pracovným povinnostiam som sa dostal k vode až večer. Keďže ráno som musel opäť pracovať, mal som len 4 hodiny čistého lovu. Od 20,00 do polnoci. Zvolil som si dve rôzne miesta na lov. Jeden prút som nahodil priamo do stredu koryta a ten druhý som viedol 40 metrov popri mojom brehu. Montáž som položil za mohutný balvan asi do 90 cm vody. Za kameňom sa tvorila pokojnejšia voda a práve tomuto miestu som dával najväčšiu šancu. Čo sa týka stratégie kŕmenia, netreba to preháňať. Treba si uvedomiť, že čím viac návnady vhodíme do vody, tým dlhšie bude trvať kaprovi, kým vezme našu nástrahu. V mojom prípade sa jednalo len o bodové kŕmenie. Do PVAčka zmes patentkových a krillových peliet a zopár guličiek boilies nastrieľaných prakom na montáž. Počas večera počúvam zvuky prírody a nedočkavo čakám, či budem mať dnes štastie na záber. Poviem pravdu, že keď odbilo 23,00, bol som trochu skeptický. Začal som premýšľať, že to zbalím a budem doma o hodinu skôr. Niečo mi však hovorilo, že nech vydržím. Počas týchto myšlienkových pochodov sa mi rozozvučal prút z koryta. Srdce sa mi rozbúšilo, do krvi sa mi vlial adrenalín a ja som sa mohol konečne pasovať so šupinatým súperom. Poviem vám, že zastaviť kapra rozbehnutého dole prúdom je riadna fuška. Po desiatkach metroch vymotanej šnúry sa mi ho darí otočiť k sebe. Meter po metri ho pomaly dostávam k sebe. Je mi jasné, že to nebude pleskáč ani malý kaprík. Opatrne sa snažím kapra naviesť do podberáku. Asi na tretí pokus sa mi to darí a čoskoro sa kochám na krásnym mramorovým telom zdravého lysca. Do tej úplnej prázdnoty som si zakričal : ,,Yes!!!“. Zrazu sa však ozýva druhý prút.
Do pár sekúnd sa pri brehu trepoce slušný pleskáč. Rýchlo ho odopínam a idem sa venovať kaprovi. Lysca pokladám na podložku, ovlažujem ho vodou a pripravujem si fotoaparát na rýchlu fotku. Z veľkej mäsitej tlamy vyťahujem malý osmičkový Fang X, ktorý bez pohnutia vydržal silné výpady kapra. Som na 100% presvedčený, že malý háčik je pri správnom použití vo vode ,,šikovnejší“ ako väčšie veľkosti háčikov. Po vyfotografovaní samospúšťou kapra púšťam a hodnotím, že je to jedna z najkrajších rýb, ktorú sa mi podarilo uloviť. Kapra som ani nemeral, ani nevážil. Nemal som to za potreby. Spokojný som zbalil prúty a vydal sa na cestu domov.
Leto
Počas leta som sa venoval prevažne vodným nádržiam. A práve v septembri, keď už som bol unavený z klasických rybačiek typu vyvážka som sa vrátil na rieku. Pre svoj lov som si vyčlenil 24 hodín. Posunul som sa vyššie proti prúdu a zvolil lov v plytkých miestach. Opísal by som to ako prúdové pereje , medzi ktorými sa nachádzali miesta s pomalšou vodou. Na tento krátky lov sa ku mne pridal aj kamarát Jakub. Na miesto prichádzame okolo polnoci. Berieme do rúk a na chrbát všetky veci a kráčame dobrý kilometer k nášmu vytipovanému lovnému miestu. Pri vode potichu rozbaľujeme prúty a nahadzujeme. Pod háčik našívam panáčika The Krill s bielou popkou Signature Squid.
Zladená kombinácia, ktorá mi už v jari priniesla pekné ryby. Miesta na lov volím mimo hlavných prúdov. Jakub to naopak nahodil priamo do prúdnice toku. Hovorím mu, že tam mu kapor určite nezaberie. On však tomu prútu veril. O pár minút dostáva razantný záber. Ja len neveriacky pozerám a chytám do ruky podberák. Po pár dlhých minútach Kubo zdoláva bojovného 70tnika. Kapor v prúde bojuje oveľa inak a rybár ho musí vyslovene unaviť, aby ho mohol zdolať. Robím mu fotku a kapra púšťa naspäť. Bolo tesne po tretej hodine a záber dostávam aj ja. Podľa úderov hlavou viem, že sa jedná o menšieho kapra. Nanešťastie sa mi ho nepodarilo zdolať . Po svitaní prichádza k vode akosi veľa rybárov. Zrazu sme obkľúčení prívlačiarmi. Niežeby by mi robili nejakú konkurenciu ale sústavné zachytávanie woblerov o vlasec nemám rád. Radšej mám pri vode pokoj a ticho. Ráno sa nám obom darí zdolať po jednom kapríkovi. Rozhodujem sa svoje montáže uložiť len pár metrov od brehu. Robím len jedinú zmenu, a to výmenu popky za ružovú. Prihadzujem pár guľôčok nakrájaného The Krill a čakám. Neprešlo ani 10 minút keď sa mi rozbieha jeden prút. Ryba si po zábere berie z cievky meter po metri. Po dobrých 40 metroch sa mi ju darí zastaviť.
Konečne som sa dočkal tej chvíle, pre ktorú chodím k vode. Napínavá zdolávačka s nevedomím, čo je na háčiku. Kapor naplno využíva silu prúdu a ja nemôžem nič robiť. Zdolávanie kaprov v prúde je niečo, čo na voľnej vode nezažijete. V plytkej vode je krásne vidieť, ako kapor bojuje. Po 15 minútach sa mi ho darí dotiahnuť na dĺžku podberáka. Dostať ho tam mi dáva tiež zabrať. Nakoniec mi Jakub podoberá šupíka ako z učebnice. Tmavý chrbát a žlté brucho. Už keby som nič nechytil, tak som maximálne šťastný. Po odvážení a zdokumentovaní púšťam viac ako 10kg ťažkého šupináča naspäť do prúdu. Počas dňa pravidelne po 20 minútach striedavo ťaháme pleskáče a kapríky do 65cm. Po obede Jakub zaspáva. Ja som sa prebrodil na druhú stranu s úmyslom zdolať aspoň jedného slušného boleňa na prívlač. Do pár minút sa mi podarilo prekabátiť dvoch 70 cm dlhých dravcov. Zrazu počujem z druhej strany kvíliaci Kubov signalizátor. A Jakub nič. Kričím naňho ja, aj rybári loviaci neďaleko neho. A Jakub stále nič. Signalizátor stále pípa. Kapor sa nakoniec sám vypol. No môj kamarát stále spí. Brodím sa cez plytčinu, keď sa mu rozbieha druhý prút. Ľudia, on stále spí. Nebol som taký rýchly, aby so mu to stihol zaseknúť. Nemyslite si, že bol opitý. Nepil ani kvapku alkoholu. Len má neskutočne tvrdý spánok. Budím ho a pýtam sa ho, či sa dobre vyspal. S jedným otvoreným okom sa ma pýta čo sa stalo. Vysvetľujem mu situáciu, že prišiel o dva zábery. Znovu nahadzuje prúty a o pár minút je opäť ,,tuhý“. Chystám si aj ja montáže, napichujem PVAčku a opäť to nahadzujem tesne pod breh. Jama pod brehom, kde sa krúti voda sa ukazuje ako top miesto.
Prúd tam zrejme zhromažďuje prirodzenú potravu a kapry sú naučené kŕmiť sa tam. Čoskoro mi to potvrdzuje ďalší záber. Iný záber ako kvíliaci cirkulár som tu snáď ani nemal. Zdvíham prút a len čakám kým sa kapor zastaví. Kapor si to namieril k protiľahlému brehu. Ide si svoj smer akoby sa nič nedialo. Keď prišiel k protiľahlému brehu, zamieril si to dole prúdom. Stále som nič nemohol robiť. Medzi to spomeniem, že môj kolega stále spal. Nestalo sa mi, že by niekto nepočul môj vysoký tón signalizátora. Každý kto mal resp. má staré Microny mi dá za pravdu, že je nemožné to nepočuť aj na väčšiu vzdialenosť. Kubík to však neregistroval. Keď sa mi kapra darí zastaviť, postupne ho priťahujem k sebe. Vo chvíli, keď je pri brehu, vyštartoval ako autobus a urobil ďalší okruh ako predtým. Po pár silných výpadoch si navádzam do podberáka kapra ako slnko. Vysoký, hrubý šupináč . Trochu netypická ryba na túto vodu ale rozhodne mi dal jeden z najlepších súbojov. Budím Jakuba nech mi aspoň urobí aspoň fotku. Prekvapený sa ma po zobudení pýta : Maťku, to kedy si vytiahol?“. Odvetil som mu, že pol hodinu som sa tu hral s kaprom. Šupinatého krásavca atakujúceho 10 kg púšťam dole prúdom. Pomaly sa blíži večer a zábery ustávajú. Rozhodli sme sa zísť trochu nižšie po prúde do hlbšej vody. Tam sa nám však nepodarilo urobiť záber, a tak sme to po tme zbalili a šli domov. Cestovať 90 km po tme a unavený nie je nič bezpečné. Preto je dobré ísť radšej dvaja a rozprávať sa počas cesty. Nebudem tajiť, že som už raz zaspal, keď som šiel o polnoci domov. Z ničoho nič som sa ocitol v opačnom pruhu. Našťastie ma vodič za mnou vytrúbil. Od vtedy už beriem aj cestu domov zodpovedne. Čo viac dodať k tejto rýchlej rybačke? Osobne som si ju veľmi užil a priniesla mi zážitky, o ktoré sa môžem podeliť s ostatnými. Sľúbil som si, že sa sem vrátim aj na jeseň.
Riečny bojovníci mi nedali spať a do pár dní som sa musel vrátiť k tejto vode. Ako som mal v pláne, postúpil som ešte vyššie proti prúdu. Miesta pod vodným dielom vyzerali veľmi snubne, avšak trvalo mi pár nahodení, kým som zistil, kde nahodiť montáž, aby nespadla medzi veľké balvany. Pre svoj lov som si vyčlenil na vode asi 7x5m, kde mi montáž dopadla na normálne dno. Prúd tu bol veľmi silný. Tesne pred zotmením som nahodil prúty, prihodil pár guľôčok na aj nad lovné miesto a čakal. Tri hodiny sa nedialo vôbec nič. Po cca 23,00 dostávam prvý záber. Aj 60 cm kapor má neskutočne razantný prvý výpad. O chvíľu sa mi už trepoce na podložke a o ďalšiu chvíľu pláva naspať. Do pár minút mám ďalší záber a zdolávam na vlas podobného kapra. Ryby zrejme dobehli na moje kŕmne miesto. Samozrejme, že som po každej rybe trochu dokŕmil. Posledný záber stál fakt za to. Hneď od prvej chvíle mi bolo jasné, že mám na prúte lepšieho súpera. Rovnaký zápas ako s minulým vysokým šupíkom. Po dlhých minútach preťahovania sa v prúde víťazím ja. Na podložke končí mladší súrodenec kapra z minulej rybačky. Aký bol dlhý, taký bol vysoký. Úplne jedinečná ryba, ktorá má potenciál vyrásť do slušnej hmotnosti. Uznajte, pri 67 cm presahovať 7 kg hranicu je pekné.
Zaujímavé je, že všetky 3 ryby prišli z jedného rovnakého miesta. Môj čas na lov vypršal. Stalking má svoje čaro, a aj keď nevyťahujem z vody obrovské ryby, z chuti si viem úspešne zachytať. Touto rybačkou som zakončil leto na tejto vode.
Jeseň
Október a príchod chladnejšieho počasia znamenali pre mňa novú výzvu na ulovenie nejakého kapra. Ochladenie znamenalo aj úbytok rybárov pri vode. Mám v pláne loviť 6 hodín. Dúfam, že sa mi počas tak krátkeho času podarí aspoň jeden záber. K vode prichádzam na svitanie. Volím si miesta, kde môžem loviť blízko pri brehu. Na obe montáže nastražujem drobnú nástrahu v podobe 2x12mm Bloodworm. Je to fakt malá nástraha, s ktorou nič nevyselektujem. Prečo som tak zvolil? Bloodworm kvôli obsahu patentkového extraktu, štipľavých paprikových oleoživíc a dobre sa uvoľňujúcej esencie je priam stvorená do situácií, keď sa začne ochladzovať voda. Na druhej strane malá nástraha je ľahšia a kapor ju vie jednoduchšie nasať. Na obe montáže som zakŕmil po hrsti drobných boilies. Sedím na kresle pár metrov od prútov, pozorujem vodu a premýšľam, kde by sa mohli kapry v danom období zdržiavať. Zrazu bum! Silná rana do prútu a kvíliaca cievka ma vytrhávajú zo stoličky. Skáčem ku rodpodu, chytám svoju malú šikovnú Sawn Offku a vychutnávam si súboj. Zatiaľ ma návrh môj súper. Dokonale využíva silu prúdu. Vidno, že je tu doma. Keď si už vymotal dobrých 50m vlasca, hodil som si na hlavu podberák a v prsačkách sa pokúsil dostať k nemu cez plytčinu. Kapor boj jednoducho nezastaviteľný. S malým háčikom by bola hlúposť snažiť sa ho ťahať na silu. Pomaly som musel kapra unaviť. Zdolávanie si vychutnávam plnými dúškami. Nakoniec všetko dobre končí a do siete podberáku dostávam prvého jesenného riečneho pretekára. Silné svalnaté telo je priam stavané do takýchto podmienok. Kapor má jedinečnú jazvu pri chvoste, a tak nebude problém ho spoznať pri prípadnom ďalšom ulovení. Malá nástraha zafungovala a čoskoro montáž letí naspäť do vody. O hodinu sa ozýva ten istý prút. Z vody dostávam o kúsok menšieho športovca. Vau! Dve krásne ryby za tak krátky čas. Som maximálne spokojný. V hlave si už plánujem ďalšiu vychádzku. Netrvalo to dlho a o dva dni som bol na mieste činu. Situácia sa však zmenila. Za 6 hodín som nemal ani záber. Veď nie vždy sú ,,Vianoce“. Začínam baliť, prúty skladám z rodpodu len na kameň, že čo keby náhodou. Počas balenie stojanu neveriacky pozerám na ľavý prút, ktorý pomaly ale isto letí do vody. Do sekundy ho chytám a zdolávam poledňáčka. Obrovská radosť, že to všetko úsilie a čakanie malo zmysel. Po pár pokusoch sa mi darí kapra dostať do podberáka. Ďalší nízky dlhý športovec okolo 6 kg. Vypínam ho a s pokojom na duši idem domov.
Poslednú výpravu som si naplánoval na koniec októbra. Nakoniec sa z toho vykľuli 2 párhodinové vychádzky. Prvú som absolvoval s kamarátom Maťom, ktorý túžil zdolať aspoň jedného kapra nad 5 kg. Jesenné počasie bolo naozaj premenlivé. Vystriedal sa silný vietor, Slnko, oblačno, sneh a dokonca aj ľadovec. Báli sme sa, aký vplyv to bude mať na aktivitu rýb. Voda už bola chladná a studený vietor ju neustále ochladzoval. Nakoniec sme urobili tri zábery. Ja som mal nízkeho šupináča, Maťo jednookého šupináča, ktorý nám zamával pred podberákom a druhého dokonalého koženého lysca so zimnými farbami. Cieľ bol splnený a mňa čakala ešte posledná akcia na túto vodu.
Druhá pár hodinovka sa niesla v lepšom počasí, avšak už pod bodom mrazu. Pridal sa k mne aj Jakub. Zvolil som miesto, ktorému som asi najviac veril. Jama, ktorá mi už priniesla pár pekných rýb. Bude to znieť strašne jednoducho. Prišiel som, chytil som troch kaprov a odišiel som. K vode sme došli hneď po rozvidnení. Nahodili sme prúty a čakali. O pár minút sa ozýva môj ľavý prút. Už klasicky nasleduje dlhé preťahovanie o každý meter. Keď sa pred podberákom ukazuje dlhý tmavý kapor, modlím sa, aby sa nič nepokazilo. Všetko sa dobre končí a ja sa môžem odfotografovať so zdravou bojovnou rybou. Keďže vonku mrzlo, bolo potrebné kapra na podložke neustále polievať. Silného súpera púšťam, kontrolujem ostrosť háčika a montáž s PVAčkom letí na to isté miesto. Do desiatich minútach prichádza záber na ten istý prút. Výsledok? Ďalší šupík okolo piatich kilogramov. Opäť nahadzujem, bez nejakého kŕmenia len čisto s PVAčkom. Prešlo pár minút a opäť, BUM!
Ďalšia jazda. Jakub mi hovorí, že toto nie je normálne. Odpovedám mu, že,, šéfom“ sa nestane len tak, že si treba odchodiť dni pri vode. Na hladine sa ukazuje krásny dlhý riadkač. Bohužiaľ sa vypol tesne pred podberákom. Ja sklamaný som rád, že som ho aspoň videl a Jakub sa zo mňa smeje. Taký to kamarát. Samozrejme, že to berieme s humorom. Ďalšie 4 hodiny neprichádza nič. Ráno som zrejme kapry našiel na jednom mieste a po treťom zábere sa vyplašili. Alebo som chytil troch zo všetkých troch, ktoré tam boli. Ťažko povedať. Bolo to pekné zakončenie tohto ročného stalkingu proti prúdu. V novom roku 2018 prajem všetkým slušným rybárov veľa šťastia a nové nezabudnuteľné zážitky. Nebojte sa skúšať nové veci, nové techniky. Choďte si k vode oddýchnuť a zároveň sa unaviť. Vážte si ryby a životné prostredie okolo vody. Ku rybám, ktoré chcete pustiť sa správajte s rešpektom a chráňte ich pred zranením. Všetkým držím palce!
Martin Birkner, Stickybaits Slovakia
Galéria:
